Nachádza sa v Slovenskom krase. Prvou písomnou zmienkou je dokument, na základe ktorého kráľ Belo IV. odkúpil právo arcibiskupa na cirkevný desiatok z turnianskeho panstva a dal ho k dispozícii hrhovskému dvorcu. V tejto zmluve, vystavenej ,,in vila nostra Gurgeo /Hrhov/ vocata, anno Domini 1263", sa po prvýkrát spomína hrhovský dvorec. Už pred r. 1360 patril Bebekovcom. Obec sa vyvinula zo starej kráľovskej osady s hosp. dvorom na uskladňovanie dávok z panstva Turňa. Spomína sa ako obec so zákupným právom. Obyvatelia sa v 19.stor. zaoberali pestovaním ovocia, hrozna a chovom oviec. Od nepamäti sa v Hrhove ťažil sladkovodný vápenec, travertín / hrhovská tufa - darázskő / - tvorí väčšinu stavieb obce. Koncom 18. storočia bola veľká väčšina obyvateľstva obce helvetskeho reformovaného vyznania.
Kostol /ev.ref./ klasicistický - Po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. /1781/ sa protestantské obyvateľstvo Hrhova obrátilo na radu kráľovského miestodržiteľa s prosbou o povolenie výstavby kostola. Povolenie bolo vydané r. 1783 a v tom istom roku poverení zástupcovia princa Esterházyho vyznačili miesto objektu na tufovom vŕšku v strede dediny, oproti historickému jadru obce, tzv. Palota. Stavbu začali 16. marca 1784 a v tom roku aj dokončili. / Zároveň vedľa kostola postavili aj cirkevnú školu, jednotriedku a faru./ Výdavky na stavbu hradilo obyvateľstvo obce. Akciu organizoval miestny farár, František Gasparóczki. Murárske práce viedol József Knopp zo Szilašu / MR /, tesárske Jozef Zimerman z Rožňavy, stolárske Michal Szilasi. Kostol bol pôvodne jednosálový, s rovným stropom. Sedlová strecha bola pokrytá šindľami. Veža bola pristavaná až v r. 1795, t.j. po úprave tolerančného patentu. Staval ju murársky majster Tomáš Zrikovich. Malý zvon bol liaty v dielni Ignáca a Ferenca Legherera v Prešove v roku 1795 a váži 500 kg. Nápis na zvone: PRE HRHOVSKÚ REF. EKLÉZIU TENTO ZVON NECHAL ODLIAŤ ISTVÁN HERKE S MANŽELKOU ERZSÉBET BARTA V ROKU 1795, KEĎ BOL PREDIKÁTOROM FERENC GASPARÓCZKI. Vačší zvon o váhe 9 centov, odliaty v roku 1796, bol počas 1. svetovej vojny zrekvirovaný a roztavený. Miesto neho nechala obec v roku 1923 odliať nový zvon o váhe 502 kg. V roku 1803 bol celý areál ohradený širokým kamenným múrom a tým dostal stredovekú svojráznosť. 18. marca 1846 v poludňajších hodinách, keď väčšina obyvateľstva obce bola na jarmoku v Turni, Hrhov postihol veľký požiar. Zhorela skoro celá obec i samotný kostol. Jedine veža ostala neporušená. K obnove kostola sa pristúpilo hneď po katastrofe. Obvodové múry boli zvýšené cca. o 2 m, strop dostal klenbovitý tvar, členený piatimi rebrami. Rebrá sa poistili železnými trámami. Ako základný stavebný materiál použili tuf, dolovaný v samotnej obci. Murárske práce viedol Július Horváth, tesárske Jozef Frics. Veža ostala v pôvodnom stave. Vnútorné zariadenie a nábytok vyrobil stolársky majster János Wandrák. V roku 1877 kostol znovu postihol požiar, ale k väčším škodám nedošlo. Organ bol v kostole inštalovaný r. 1886 - za 1371 pengő ho postavil budapestiansky majster Sándor Országh. Čiastočnú obnovu interiéru previedli r.1911.
Kostol sv. Jána Krstiteľa /kat./, pôvodne gotický, postavený na starších základoch r. 1500, r.1814 - 1815 rozšírený a klasicisticky upravený, r.1846 opatrený vežou. Ide o jeden z najstarších gemerských kostolov so stredovekým jadrom. V monografii Abauj – Torna sa spomína, že katolícky kostol je veľmi starý a v roku 1823 bol nanovo postavený / dostavaný/. Na vonkajšej fasáde mal nápis „ Me Labor et zeLVs rVInIs rapVere CaDVCIs“. Čiastočne bol ohradený z južnej strany kamenným múrom, v ktorom sa zachovala pôvodná veža s ihlanovou strechou pokrytá krytinou z kamenných blokov.
V kostole sa nachádza gotický náhrobný kameň Juraja Bebeka s kolopisom z r. 1381 vyrobený z ružového mramoru o veľkosti 110 x 230 cm, / Juraj Bebek, ktorý tu bol pochovaný, patril k vetve plešiveckých Bebekovcov /. V súčasnosti je náhrobný kameň zabudovaný do piliera v staršej časti kostola. Na tabuli sa nachádza reliéf erbu Bebekovcov, ktorý sa skladá z do strany vychýleného gotického štítu s dvojramenným krížom, z vrcholu ktorého vychádzajú trojice pier do strán. Nad štítom je prilbica prikrytá drapériou ukončenou ženskou hlavou s dlhými vlasmi a korunkou. Z dvoch strán hlavy dve pretiahnuté telá rýb oblúkovito zatočené. Po obvode dosky v jednoliatom páse je nápis gotickou minuskulou s textom:
hic iacet georgius bubek
magi tavarnicoru reginaliu
9 fecit extruer ecclesia
bte vgnis fratribus heremitis
ordinis sti pli heremite
anno dni /M/CCCLXXI
/ tu je uložený Juraj Bubek, lepší taverník kráľovnej, postavil 9 vonkajších kostolov, túlavým bratom eremitom, rad eremitov roku pána 1371. /
Vo veži sa nachádzajú dva zvony. Veľký zvon odliaty v r. 1900 v Temesvári Antonom Novotnym, je zasvätený Svätému Antonovi Paduánskemu. Malý zvon bol odliaty v r. 1928 v zvonolejárskej dielni Richarda Herolda v Chomutove.
Veža v opevnení tvorí južnú stranu areálu rím. kat. kostola, jej murovaný kamenný obranný múr pochádza z 1. pol. 17. stor.Veža je ukončená ihlanovou strechou zastrešenou kamennými platňami - ide o unikátnu stavbu, jedinú svojho druhu v regióne Gemera.
Kaplnka pri rím. katolíckom kostole Sv. Jána Krstiteľa, s neskorobarokovou drevenou polychromovanou drevorezbou Sv. Jána Nepomuckého z roku 1780 v tradičnom ľudovom prevedení. Otvorený vstup bol v roku 1997 uzavretý novodobou železnou mrežou a kaplnka bola obnovená.
Rybník - vznikol v polovici 20. stor. na mieste mokradí, v minulosti známych ako Malé a Veľké jazaro
Erb Hrhova - v červenom štíte vpravo zlatý listnatý strom, vedľa strieborná bordúra veľkého lemeša / široká pluhová radlica, ktorou sa prevracala zem /, uprostred so zlatou ružou a zvnútra popri ostrí s troma zlatými štvorlupeňovými kvietkami a jedným nad zlatým stromom. Motív podľa pečate obce z roku 1601. Prijatý bol 28. decembra 1998.
retep.sk (c) 2002 - 2015