Nachádza
sa v Rožňavskej kotline, 6,5 km od Rožňavy. Vyvinula sa na brzotínskom
chotári v 2. pol.13.stor. v súvise s rozvojom tamojšieho baníctva.
Obyvatelia neboli baníci, ale uhliari, ktorí sa časom presťahovali do
Novej Vsi, spomínanej r. 1362. Od 16.stor sa časť obce živila
pastierstvom, neskoršie i povozníctvom. R.1427 mala 21 port,
r.1773 25 usadlostí a 21 železiarov. Obec vždy patrila ku
krásnohorskému panstvu.
Kostol /ev.a.v./ klasicistický, postavený r.1836,obnovený r.1866. Oltár neskorobarokový z konca 18.stor.,v 20 stor. obnovený a doplnený novým obrazom krista v Getsemanskej záhrade. Po oboch stranách obrazu sa nachádzajú stĺpy a plastiky apoštolov Petra a Pavla.
Vo vysokej zvonici sa nachádzajú dva zvony. Na menšom z nich sa nachádza nápis: " COM. 5105 DALI LIAT REKENSKÍ EV. AV. CIRKEVNICI V ROKU 1927 ULIALA PREŠOVSKÁ ZVONOLEJÁRNA ". Na väčšom: " REKENYE UJFALU EVANGELIKA HIT VALLASU FIOK EGYHÁZ ÖNTETTE 1864 EABEN KALLINA GYÖRGY ISKOLATANÍTÓ IDEJÉBEN ÖNTÖTTE KORRENTSCH MARK EGERBEN".
Rímskokatolícky pútnický kostol sv. Márie Magdalény z 13. storočia stojí na mieste zaniknutej obce / na úbočí vrchu Turecká / ktorá sa v historických prameňoch spomína pod názvom Szenegetew alebo maď. Szénégető / osada uhliarov /. V renesančnej fáze úprav pribudla na vonkajších stenách kostola jednoduchá ornamentika maľovaná červenou hlinkou, medzi ktorou sa nachádza aj kresba veže, ktorá pravdepodobne znázorňuje súdobú podobu rožňavskej renesančnej strážnej veže. Kostolík je jednou z najarchaickejších stavieb svojho druhu v Gemeri.
Erb Rakovnice - v červenom štíte pod malou zlatou 6-cípou hviezdou, nad čiernou pažiťou, medzi striebornými skalnými bralami strieborný baník v rukách ktorého sa nachádzajú dve veľké zlaté banícke kladivá / rozpájacie a bicie /. Erb vznikol podľa motívu odtlačku obecného typária z roku 1801. Prijatý bol 20. januára 1997.
retep.sk (c) 2002 - 2015