KATEDRÁLA
Gotický kostol Nanebevzatia P.Márie /kat./ postavený v 13.stor., pôvodne farský, od r. 1776 biskupský dokončený okolo r. 1304. Prvá stavba bola počas vnútropolitických bojov v rokoch 1458 - 1466 ťažko poškodená, v 70. rokoch 15.stor. opravená a iba v 90. rokoch 15. stor. za arcibiskupa Tomáša Bakócza prikročili k nákladnej prestavbe, na ktorej sa zúčastnili kamenári z Košíc. Už pri týchto prácach sa ukázalo, že priestor kostola nepostačí rastúcemu počtu obyvateľov, preto prikročili k stavbe severnej kaplnky sv. Kríža, ktorá bola pôvodne baníckou kaplnkou a len neskoršie nadobudla pomenovanie Bakóczova kaplnka podľa renesančného portálu z r. 1516 s erbom Tomáša Bakócza. Portál sa považuje za dielo Vincenta z Dubrovníka. Na stavbe kaplnky sa zúčastnil staviteľ z okruhu Jána z Prešova. Kaplnka bola dostavaná v r. 1518. Veľká interiérová úprava kostola sa uskutočnila po vyhlásení Rožňavy za biskupské sídlo v r. 1776, keď sa farský kostol stal katedrálnym a bol znova zariadený. Zároveň rozdelili bývalú banícku / Bakóczovu / kaplnku stropom na hornú a dolnú časť, aby získali priestory pre knižnicu, sakristiu a zimnú kaplnku. Posledná komplexná obnova kostola prebehla v r. 1938, pri príležitosti osláv storočnice prinesenia ostatkov sv. Neita. Počas týchto prác sa našli zvyšky stredovekých nástenných malieb v kalnke Srdca Ježišovho. Kostol bol pôvodne bez veže, mal iba malú strešnú vežičku, ktorá však zasiahnutá bleskom zhorela. Od 17.stor. spomínajú správy drevenú zvonicu pri kostole. Stavbu veže realizovali v rokoch 1778 - 1779 pod vedením miestneho staviteľa J. Mayera. Hlavný oltár,neskorobarokový z r. 1779, od J. Godeho. Bočný oltár sv. Ondreja, klasicistický z r. 1828. Kazateľnica barokovo-klasicistická od J. Godeho, z čias okolo r. 1770. Krstiteľnica, mramorová klasicistická z r. 1828.
Najvzácnejšia umelecká pamiatka Rožňavy - neskorogotická tabuľová maľba Sv. Anna Samotretia z roku 1513 zobrazujúca Pannu Máriu s matkou, so sv. Annou a s malým Ježiškom s realistickými výjavmi zo stredovekého baníctva a hutníctva - je dielom neznámeho majstra.
Nápis na veľkom zvone: ANNO CENTENO DIOECESIS ROSNA VIENSIS CAPITVLVM ROSNAVIENSE. PIO IX. PONTIFICE MAXIMO SANCTAM CATHOLICAM DEI ECCLESIAM IMPAVIDE ET GLORIOSE GUBERNANTE, FRANCISCO JOZEPHO I. HAEREDITARIO AUSTRIAE IMPERATORE HUNGARIAE, CROATIAE ET DALMATIAE REGE A POSTOLICO CLAVUM IMPERII TENENTE. GEORGIUS I. EPISCOPUS ROSNAVIENSIS H.T.XI. DIOECESIS ERECTAE SECULARIA RECOLENS FESTA, MAGNÆ HUNGARIÆ PATRONÆ ME DICAVIT, ANNO REPARATAE SALUTIS 1876 IGNATIUS HILZER CS.ET REG. AULICUS CAMPANARUM CONSTRUCTOR. FILIUSQUE ILLIUS: PETRUS. HAS QUATUOR CAMPANAS V. NEOSTADII COMPOSUE RUNT. Menši zvon: IN HONOREM SANCTI JOANIS NEPOMUCENI, DIOECESSIS ROSNAVIEN. PATRONI. FUSA SUM PER FRATRES BUCHNER CASOVIAE 1928 A MDCCCIXXVI FUSA AC A MCMXVII FINIBUS BEIIICIS REQUISITA ANNO D: MCMXXVIII OPIBUS CAPITULI, CLERI DIOEGESANI FIDELIUMVE NOVITUS AD VITAM REVOCATA MISERIGORDIAS DOMINI IN AETERNUM CANTABO. Malý zvon: SANCTE JOZEPH GIORIOSE VIVENTIUM MORTUORUMVE PROTECTOR, ORA PRO DEVOTO PRAEPOSITO QUEI ME IN VICEM ANTIQUAE IMMANI BELLO REQUISITAE MAGNIFICE FUNDI IUSSIT. A.D. MCMXXVIII. FUSA SUM PER FRATRES BUCHNER CASOVIAE 1928
retep.sk (c) 2002 - 2015